informačný systém krízového manažmentu
Informačný systém krízového manažmentu je súbor informačných zložiek (čiastkových informačných činností) a informačných prvkov (jednotlivých informačných prostriedkov) vrátane ich vzťahov, vnútorných aj vonkajších väzieb, ktoré tvoria usporiadaný celok podporujúci proces zabezpečovania ochrany, obrany, vnútornej bezpečnosti a poriadku.
Informačný systém krízového manažmentu vytvárajú:
1. Informačná a hlásna služba CO, ktorá vytvára jednotlivé informačné pracoviská a to v hierarchii: MV, KU, ObÚ obec, PO a FO – IS
2. Informačná služba ozbrojených síl a ozbrojených zborov (Armáda SR, vojska MV SR, policajný zbor SR, Železničná polícia )
3. informačná služba ďalších subjektov integrovaného záchranného systému (IZS)
4. informačné miesta právnických osôb plniacich úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie.
Cieľom informačného systému krízového manažmentu je dosiahnutie bezpečného spojenia rizikových objektov a lokalít s monitorovacími strediskami, riadiacimi miestami a s možnými centrami pomoci a záchrany a sprostredkovanie objektívnych správ v procese riešenia krízových javov. Hlavnou úlohou informačného systému krízového manažmentu je vypracovanie, prenos a využitie nevyhnutných informácií na účinné riešenie krízových javov vrátane prepojenia riadiacich a výkonných prvkov.
Informačná podpora procesu riešenia krízových javov je nevyhnutná tak počas preventívnych opatrení, ako aj v priebehu aktívnej reakcie na konkrétnu krízu.
Dispečerský aparát záchranných systémov využíva vo svojej činnosti údaje, ktoré sú zamerané na:
- priebežné sledovanie plnenia preventívnych opatrení,
- monitorovanie krízových javov a ich komplexnú analýzu,
- prijímanie informácií o vzniku krízových javov,
- vyslanie záchranných jednotiek,
- koordináciu záchranných prác,
- varovanie ohrozených obyvateľov a vyrozumenie dodatočných síl,
- všestranne popísanie možných krízových javov:
- ohrozené priestory, objekty, obyvatelia,
- charakteristiky rizikových činiteľov (napr. popis chemických látok,...),
- rozsah a charakter ohrozenia,
- potreba síl, prostriedkov a zdrojov na zásah,
- analýzu priebehu krízových javov,
- modelovanie priebehu krízových javov,
- spojenie s orgánmi štátnej správy, samosprávy i so spolupracujúcimi inštitúciami.
- monitorovanie krízových javov a ich komplexnú analýzu,
- prijímanie informácií o vzniku krízových javov,
- vyslanie záchranných jednotiek,
- koordináciu záchranných prác,
- varovanie ohrozených obyvateľov a vyrozumenie dodatočných síl,
- všestranne popísanie možných krízových javov:
- ohrozené priestory, objekty, obyvatelia,
- charakteristiky rizikových činiteľov (napr. popis chemických látok,...),
- rozsah a charakter ohrozenia,
- potreba síl, prostriedkov a zdrojov na zásah,
- analýzu priebehu krízových javov,
- modelovanie priebehu krízových javov,
- spojenie s orgánmi štátnej správy, samosprávy