Terchová
Základné údaje
Rozloha obce: 84,5 km2
Počet osád: 68
Počet obyvateľov: 4069
Krajské mesto: Žilina
Obce patriace do okresu Žilina:
Belá Bitarová Brezany Čičmany Divina Divinka Dlhé Pole Dolná Tižina Dolný Hričov Ďurčiná Fačkov Gbeľany Horný Hričov Hôrky Hričovské Podhradie Jasenové Kamenná Poruba Kľače Konská Kotrčiná Lúčka Krasňany Kunerad Lietava Lietavská Lúčka Lietavská Svinná - Babkov Lutiše Lysica Malá Čierna Mojš Nededza Nezbudská Lúčka Ovčiarsko Paština Závada Podhorie Porúbka Rajec (mesto) Rajecká Lesná Rajecké Teplice (mesto) Rosina Stránske Stráňavy Stráža Strečno Svederník Šuja Teplička nad Váhom Terchová Turie Varín Veľká Čierna Višňové Zbyňov Žilina (obvod)
Terchová - história a prírodné podmienky
Katastrálne územie má pozdĺžny tvar v smere severovýchod – juhozápad. Jeho krajné body sú ohraničené poludníkmi: 19° 2´ 39´´ v. g. d. (najvýchodnejší bod) a 18° 46´ 59´´ v. g. d. (najzápadnejší bod). Rovnobežky: 49°16´00´´. s. g. š. (najsevernejší bod) a 49° 13´ 33´´ s. g. š. (najjužnejší bod). Poloha na Zemi súvisí aj s polohou v rámci časových pásiem. Obec Terchová, tak ako celé územie Slovenska, spadá do časového pásma stredoeurópskeho času, ktorý sa riadi miestnym poludníkom 15° v. g. d., ktorý je oproti greenwichskému (svetovému) času posunutý o +1 hodinu a pri prechode na letný čas o +2 hodiny.
Obec Terchová existuje vyše štyristo rokov. Územie, na ktorom sa nachádza, však bolo ľuďom známe už skôr. Za najstarší doklad o pobyte človeka v terchovskom chotári možno považovať železný hrot kopije, pochádzajúci z doby rímskej a nájdený v blízkosti bývalej Chaty pod Rozsutcom. Nakoľko sú bližšie nálezové okolnosti neznáme, nemôžeme uvedený predmet datovať presnejšie. I napriek tomu sa ale ponúka hypotéza, že v dobe protohistorickej mohli predmetné teritórium používať ľudia pri prechode z Oravy na Považie.
Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania.
Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva. Pôvodne valašská osada sa zmenila na pastierskoroľnícku obec. V druhej polovici 17. storočia je Terchová začlenená ako súčasť tepličského panstva. S jeho novými majiteľmi prichádzajú do obce i noví usadlíci. Podľa písomných dokladov ide o Valachov, ktorí sa ešte niekedy v 16. storočí usadili v tešínsko - kysuckých vrchoch. Z ich potomkov sa pravdepodobne v druhej polovici 17. storočia prisťahovali aj rodičia Juraja Jánošíka.
Mimoriadne ťažké dôsledky malo pre obec dlhé obdobie sucha z druhej polovice 19. storočia. Vyústilo do morovej epidémie, ktorej podľahla značná časť tunajšieho obyvateľstva. Ľudia začali húfne opúšťať nehostinný kraj a hľadať prijateľnejšie životné podmienky na Dolnej zemi. Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska. V prvých povojnových rokoch dochádza v rámci dvojročného plánu obnovy k vybudovaniu novej Terchovej.
Prírodné pomery:
Z prírodného hľadiska má význam poloha vzhľadom na geomorfologické celky, hlavne pre priestorové rozmiestnenie zrážok, náveternosť svahov, dĺžku oslnenia povrchu, ale aj rozmiestnenie dopravnej infraštruktúry a iné. V rámci katastra obce má najväčší význam horský masív Malá Fatra. Táto tvorí prirodzenú horskú bariéru prevládajúcemu prúdeniu vetrov na Slovensku (západný až severozápadný) a spôsobuje tak zvýšený výskyt zrážok na jej náveternej strane, ktorý ovplyvňuje územie katastra obce Terchová. Taktiež oblasť Kysuckej vrchoviny, ktorá nepriamo zasahuje do katastra obce, vplýva na rozloženie a množstvo zrážok, smer a rýchlosť vetra a podobne. Poloha v rámci administratívnych celkov a poloha obce vzhľadom na administratívne centrá je dôležitá hlavne pre ekonomické aktivity obyvateľstva a spádovosť územia k jednotlivým administratívnym centrám. Z tohto hľadiska kataster obce Terchová na makroregionálnej úrovni Slovenska patrí do Žilinského kraja a okresu Žilina. Územným spádovým centrom vyššieho rádu je mesto Žilina. Od tohto územného centra je obec vzdialená 25 km. Od hlavného mesta SR – Bratislavy je obec vzdialená vzdušnou čiarou 191 km.
Cestovný ruch
Do začiatku 19. storočia sa v horských oblastiach Malej Fatry vyskytovali väčšinou pastiery, drevorubači, pytliaci, bylinkári. K Veľkému Rozsutcu smerovali kroky hľadačov pokladov. Prvá polovica 19. storočia predstavuje medzník. Do tejto oblasti začínajú prichádzať ľudia, pre ktorých sa objavovanie prírodných pokladov stalo neodmysliteľnou súčasťou ich životného prejavu. Očarujúce horské zákutia vrátňanských dolín nemohli obísť ani poprední slovenskí bádatelia. Na tomto mieste spomenieme aspoň svetoznámeho prírodovedca a geológa Dyonýza Štúra, či trenčianskeho župného lekára, neskôr kráľovského radcu MUDr. Karola Brančíka.
K prelomu v súvislosti s návštevnosťou tohto kraja dochádza výstavbou Košicko - bohumínskej (1871) a Považskej železničnej trate (1883). Po ich dokončení sa malofatranská oblasť stáva výhľadávaným cieľom návštevníkov aj zo vzdialenejších regiónov. Postupom času, predovšetkým od medzivojnového a povojnového obdobia, začali vyrastať v tomto prostredí početné turistické zariadenia.
Po roku 1989 došlo v súvislosti s privatizačným procesom k zásadným zmenám v oblasti cestovného ruchu. Chaty, hotely, lanovky, lyžiarske vleky prešli opätovne do súkromných rúk a našinec dúfa, že tento závažný fakt sa čoskoro premietne do kvalitatívne novej úrovne ponuky služieb a celej infraštruktúry cestovného ruchu v nádhernom prírodnom prostredí Malej Fatry.